Mária Ďurišinová, krtsná mama skupiny D spomína na časy, kedy jeden gólik znamená veľa.

HODNOTENIE SKUPINY:

„Dánsko patrí medzi jasných favoritov turnaja. Hádzaná si vybudovala úžasné miesto v dánskej spoločnosti: Aj v malej zapadnutej dedine hrajú ľudia hádzanú, hoci aj v malých skupinkách, dvaja proti dvom. Celý národ si vybudoval vzťah k hádzanej a dlhodobá poctivá práca sa samozrejme prejavuje aj na výsledkoch reprezentačných družstiev.

Slovinsko je moja srdcovka - keď som prestúpila do Olimpije Ľubľana, stala som sa prvou cudzinkou v juhoslovanskej lige. V tabuľke sme mali byť do počtu, a napokon sme bojovali o titul... Už v tom čase v Slovinsku výborne pracovali s mládežou a aj na tomto šampionáte budú podľa mňa patriť medzi lepšie tímy.
Patrím medzi patriotov, som hrdá Slovenska a našim dievčatám na majstrovstvách sveta veľmi držím palce, fandím im. Navyše si trúfam povedať, že môžu aj prekvapiť. Som presvedčená, že im veľmi pomôže domáce prostredie. Dobrá kulisa robí najmä v kolektívnych športoch veľmi veľa. Slovenky prídu podporiť celé rodiny, možno aj celé dediny a to ich poženie vpred. Verím, že dievčatá porazia aj Slovinsko a v skupine skončia prinajhoršom druhé.

Na výkony Egypta som zvedavá, hráčky z Afriky majú prirodzené gény na dobrý pohyb. Už za mojich čias som mohla mať s loptou aj veľký náskok a súperky z týchto krajín ma dobehli „na tri skoky"... Navyše hádzanársky svet sa posunul ďalej, do Afriky chodia výborní tréneri, pracujú s lepšou metodikou.

Argentína bola možno niekedy hádzanárska exotika, no časy sa menia a tímy z Južnej Ameriky už dokážu prekvapiť. Argentínčania milujú loptové športy - to čo sme sa my učili roky, oni preskočia míľovými krokmi...

Uzbekistan je pre mňa tajomstvo. Je to bývalá ruská škola, prvky sovietskej hádzanej tam určite zostali. Dokážu hrať veľmi húževnato. Čakajú na svoje úspechy, no na tomto šampionáte ešte zrejme neprišiel ich čas."

SPOMIENKA LEGENDY:

„Najemocionálnejším zážitkom a zároveň aj najväčším sklamaním boli pre mňa olympijské hry v Soule v roku 1988. Skončili sme piate - čo by iní dali za taký výsledok na olympiáde, no pre nás to bola skôr prehra... Ušla nám minimálne strieborná medaila, mali sme aj na zlato.
Do Soulu prišlo československé družstvo vo fantastickej forme, skvele sme hrali aj v príprave. Lenže v prvom zápase proti Kórei náš tréner vynechal zo zohratej základnej zostavy tri hráčky - aj mňa. Asi chcel prekvapiť svet, na napokon prekvapil nás. Veľmi rýchlo sme prehrávali 1:7 a hoci sme sa potom už dostali na ihrisko, prehre sme nedokázali zabrániť.
Najhoršie však bolo pravidlo, že výsledky s posledným družstvom v skupine sa nezarátavali. A tak hoci sme následne porazili USA o desať gólov, a Juhoslávia iba o jediný, tieto zápasy sa nerátali a rozhodnúť mal náš vzájomný zápas. S Juhosláviou sme teda potrebovali vyhrať až o sedem gólov, aby sme postúpili. To sa zdalo byť nemožné, aj remíza s vtedajšou Juhosláviou sa rovnala zázraku. Napriek tomu sme v samom závere zápasu viedli o sedem gólov! Ešte jeden sme však dostali a práve ten jeden gólik nás delil od postupu do finálovej skupiny.
Nikdy viac som nezažila takú športovú tragédiu. Plakali sme na lavičke, plakali sme v šatni. A to „blbé" pravidlo o skóre po olympiáde zrušili."

Mária Ďurišinová (1960), bývalá československá reprezentantka, členka Siene slávy slovenskej hádzanej, 2. miesto v ankete Hádzanárka 20. storočia na Slovensku, 5 x Najlepšia hádzanárka Slovenska (1981, 1984, 1985, 1986, 1987), 3x Najlepšia hádzanárka Česko-slovenska. Pochádza z Trebišova, hrávala za Štart Bratislava (v rokoch 1982 a 1983 majsterka československej ligy, v roku 1987 semifinále Pohára IHF), Belinka Olimpija Ľubľana (dvakrát najlepšia strelkyňa juhoslovanskej ligy), Duslo Šaľa (v roku 1992 majsterka ČSFR), Hollabrunn a WAT Fünfhaus Viedeň. Účastníčka na MS 1982 (5. miesto), MS 1986 (2. miesto), OH 1988 (5. miesto). V reprezentácii odohrala 285 zápasov a strelila 1557 gólov, patrí medzi najlepšie kanonierky v histórii svetovej hádzanej.

Hádzaná nás baví - We enjoy handball

Zdroj: slovakhandball.sk