Hádzanárky Iuventy Michalovce idú aj v aktuálnej sezóne ako dobre namazaný stroj. V troch kolách česko-slovenskej WHIL ešte nestratili ani bod, pričom v tom uplynulom si v šlágri kola poradili aj s nebezpečnou Slaviou Prahou. Nemalý podiel na tom mala krídelníčka Mária Holešová (22), ktorá k víťazstve 31:24 prispela ôsmimi gólmi.

Pomýšľajú Michalovčanky na ďalšiu obhajobu „tripple"? „Bude to veľmi náročne, ale nepochybujem o tom, že prepíšeme históriu a ako jediné získame ,tripple´ trikrát za sebou," presvedčene tvrdí v rozhovore pre Šport.sk sympatická 22-ročná rodáčka zo Žiliny. 

V sobotňajšom šlágri kola s pražskou Spartou si bola ústrednou postavou, keď sa ti podarilo streliť osem gólov. Aké boli tvoje pocity bezprostredne po zápase?
„Zmiešané, a to preto, lebo tréner nebol spokojný, nefungovala nám obrana, ktorú sme nacvičovali, veľa situácií v hre, ktorou sa prezentuje Slavia sme si rozoberali na tréningu a videách, no napriek tomu sme to neplnili. Keby sme dodržali to, na čo sme boli trénerom upozorňované, boli by sme spokojné my i náš kouč a konečné skóre zápasu by bolo omnoho vyššie. To, že som dala osem gólov zo mňa nerobí nič výnimočné, pretože to boli moje povinné góly a stopercentné šance musíme premieňať všetky. Nehovorím, že ma to neteší, akurát dúfam, že nastavenú latku si udržím a nebudem ju podliezať."

Ako si už viac-menej naznačila, vášho trénera Urbana síce potešil výsledok 31:24, no nie výkon. Čo vám po zápase najviac vyčítal?
„Úplne oprávnene veci, na ktoré nás dôrazne upozorňoval a na ktorých apeloval, aby sme ich v zápase dodržiavali. Žiaľ, z našej strany to tak nebolo."

Ty osobne máš na konte zatiaľ 11 gólov. Osem si dala naposledy, tri týždeň predtým v súboji s bratislavským ŠKP, no v 1. kole si vyšla naprázdno v zápase proti Olomoucu. Čo je za tvojou streleckou obrodou?
„V prvom kole sezóny som vyšla naprázdno kvôli tomu, že som bola zranená, pre problémy so stehenným svalom som nemohla behať a do tréningového procesu s tímom som sa pripojila asi dva dni pred zápasom. Nasledujúci duel s ŠKP by som označila za pomalé sa vrátenie na palubovku, no a v súboji so Slaviou Praha som už odmakala naplno. Dúfam teraz, že sa mi budú zranenia už vyhýbať a tak budem môcť hrať aj naďalej."

Po troch kolách vediete bez straty bodu tabuľku celej súťaže. Iný scenár ste si zrejme ani nepredstavovali. Je to tak?
„Jasné, že nie, pričom akúkoľvek stratu bodov si nepredstavujeme v žiadnom kole. Do súťaže sme aj tento rok vstúpili len s tými najvyššími cieľmi, medzi ktoré patrí aj nezdolateľnosť. Budeme robiť všetko pre to, aby sme nestratili ani bod!"

Vašou ambíciou je určite obhájiť „tripple" z uplynulej sezóny, a teda triumfovať v česko-slovenskej WHIL, získať slovenský titul i Slovenský pohár. Ktoré tímy budú podľa teba pre vás najväčšou konkurenciou?
„Obhajoba všetkých titulov bude určite veľmi náročná, ale nepochybujem o tom, že prepíšeme históriu a ako jediné získame ,tripple´ trikrát za sebou. Ťažko povedať, kto bude náš najväčší súper, ja osobne si myslím, že my samé sme si najväčším súperom, pretože všetko máme vo svojich rukách a len na nás záleží, ako si rozohráme každý zápas. Môžu byť pre nás vážni konkurenti všetci, ale naopak aj nikto. Všetko máme vo svojich rukách my."

V najbližšom kole vás čaká súboj v Šali. Aký duel očakávaš, na koho si budete musieť dať najväčší pozor?
„Myslím si, že stretnutie v Šali nebude určite jednoduché, nakoľko domáce majú za sebou skvelú fanúšikovskú kulisu, ktorá ich ženie vpred, ale ako som vyššie spomínala, zápas bude taký, aký si ho spravíme my. Prehru však rozhodne neočakávam, do Šale si ideme po víťazstvo!"

Čo ty a reprezentácia? Pomýšľaš na ňu v kútiku duše?
„Dobrá otázka. Bola som v kadetskej i juniorskej a ak mám byť úprimná, nič mi to nedalo. Bolo krásne povedať si, že reprezentujem svoju krajinu a práve ja som v tom výbere z toľkých báb, ale už rozmýšľam inak a vnímam veci reálne. O reprezentácii počúvam z každej strany a keby ste sa ma pred polrokom opýtali, či tam chcem byť, povedala by som áno, ale teraz je moja odpoveď iná... Sústredím sa najmä na prácu v mojom klube, aby boli spokojní ľudia v ňom so mnou a reprezentáciu absolútne neriešim."

Hoci máš ešte len 22 rokov, na svojom konte už máš tri tituly majsterky Slovenska. Čo by si chcela v hádzanej dosiahnuť, ktorá európska súťaž ťa najviac láka?
„Môj sen bol vždy hrať v Györi, ale to som bola ešte mladučká. No určite si chcem vyskúšať pôsobenie v nejakom zahraničnom klube."

Máš nejaké motto, ktorým sa v živote riadiš?
„Mám a síce: Leva nezaujíma, čo si o ňom myslia ovce."

Zdroj: Roman Horváth, Sport.sk