Ste zatiaľ spokojný s organizáciou majstrovstiev sveta kadetiek na Slovensku?
Áno, samozrejme. Mali sme veľmi dobrú komunikáciu so Slovenským zväzom hádzanej. Všetko funguje a všetko funguje dobre. Nie len dobre, ale veľmi dobre. 

Podľa Vášho názoru, aká bude hádzaná v Európe a vo svete o 10 až 20 rokov?
Hádzaná je globálne stále veľmi malý šport. V našom športe nie je veľa peňazí a preto je to veľmi ťažké. Naozaj dúfam že do nášho športu príde viac peňazí, aby sa mohol viac rozvíjať. Viem že existujú niektoré top kluby, v ktorých je dobrá finančná situácia, ale viem, že napríklad v mojej krajine majú niektoré kluby problémy s ekonomikou. A preto si myslím, že s dobrou ekonomikou sa vieme posunúť ďalej.

Čo sa týka svetových a európskych hádzanárskych majstrovstiev, kde sú až hranice? Uvidíme hádzanú v obrovských futbalových arénach ako tomu bolo napríklad počas majstrovstiev sveta vo volejbale v Poľsku?
Záleží na tom o ktorej kategórii sa rozprávame. Musím povedať, že ak hovoríme o mužskom svetovom šampionáte, tak budeme hrať aj na futbalovom štadióne vo Francúzsku v Lille v januári 2017. V minulosti sa už odohrali aj hádzanárske zápasy na futbalovom štadióne v Kodani. Záleží však od rôznych faktorov ako napríklad počasie, pretože majstrovstvá sveta mužov sa hrajú v januári. 

Bolo zatiaľ pre Vás počas prebiehajúceho svetového šampionátu kadetiek nejaké prekvapenie?
Nie, myslím, že zatiaľ to bol zvyčajný turnaj v tejto vekovej kategórii. Je tam veľká medzera medzi top tímami a tými ďalšími. Ale prekvapenie tam pre mňa nebolo. 

Ako bývalý rozhodca, ste zatiaľ spokojný s výkonmi rozhodcov na svetovom šampionáte?
Áno, samozrejme. 

Ako sa Vám zatiaľ pozdáva krajina, mesto Bratislava a ľudia?
Každý pracuje veľmi tvrdo, Slováci sú milí ľudia, vždy s úsmevom na tvári. Takže zatiaľ je to tu pre nás veľmi príjemné. 

Dánsko je s 5 miliónmi obyvateľov podobne veľká krajina ako Slovensko. Ako prezident Dánskej hádzanárskej federácie, čím si vysvetľujete úspech hádzanej vo Vašej krajine?
V Dánsku máme momentálne 112 000 hráčov hádzanej. Myslím, že to je trocha viac ako Slovensko, aj keď počet obyvateľov je veľmi podobný, ako ste už spomínali. Máme halu na každom rohu a naše deti tam môžu chodiť každý deň. Pracujeme naozaj tvrdo, aby sme dostali hádzanú aj do škôl. Problémom však je, že každý učiteľ môže dať deťom do ruky futbalovú loptu a nechať ich hrať. V hádzanej je však toľko pravidiel, je to ťažká hra na pochopenie a preto musíme pracovať aj s učiteľmi, aby poznali pravidlá a mohli tak pracovať s deťmi. A toto je väčší problém ako vo futbale alebo volejbale. 

Zdroj: slovakhandball.sk