Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR prostredníctvom Slovenského zväzu hádzanej prináša link na stánku, kde nájdete usmernenie MŠVVŠ SR k sponzoringu na obdobie, kým nebude plne funkčný informačný systém športu.

https://www.minedu.sk/zakon-o-sporte-otazky-odpovede-a-informacie/

Hádzanárky HK AS Trenčín sa po jesennej časti I. ligy žien nachádzajú na postupovej prvej priečke. Tím, ktorý v minulosti pravidelne hral najvyššiu súťaž, by sa po niekoľkých sezónach rád vrátil medzi hádzanársku elitu. O poslednej pol sezóne sme sa porozprávali s trénerkou Zdenou Rajnohovou.

Ako hodnotíte jesennú časť 1. ligy žien a pôsobenie HK AS Trenčín?

- V jesennej časti súťaže sme odohrali jedenásť zápasov s bilanciou osem výhier a troch prehier, čo nie je až také zlé. Najviac ma mrzia prehry v Zlatnej, ale nie vždy zápas výjde podľa predstáv  a v Šuranoch, kde sme odohrali zápas s neúplným kádrom. Aj keď je za nami len polovica súťaže a tabuľka je veľmi vyrovnaná prezimovali sme na prvom mieste, takže určite s pozíciou družstva som spokojná, za čo treba poďakovať dievčatám. Náš klub v krátkej dobe prešiel mnohými zmenami s cieľom zlepšiť fungovanie a napredovanie hádzanej a hlavne vrátiť sa do najvyššej súťaže. Určité pozitívne zmeny pod vedením AS Trenčín sme už zaregistrovali, ale o rozvoj v našom klube sa musíme pričiniť všetci a dúfam, že spoločnými silami sa nám to podarí.

Ste spokojná s herným prejavom tímu? V čom vidíte najväčšie nedostatky družstva a čo naopak patrilo medzi vaše najväčšie zbrane?

- Preferujem rýchlu a dynamickú hru, založenú predovšetkým na tvrdej obrane, z ktorej prechádzame do útočných fáz. Myslím, že práve prechody do útoku a strelenie rýchleho gólu patrí k našim silným stránkam. Veľmi sa mi páči nórsky alebo dánsky štýl hádzanej. Priala by som si, aby sme sa im aspoň trošku priblížili. Momentálne máme mladé družstvo žien, väčšina hráčok stále ešte hráva za starší dorast, a potom musia ťahať zápasy žien. Máme dieru v ročníku 97 a 98, a to je to veľmi náročné. Snažím sa síce robiť určité kompromisy, ale nie vždy je to ľahké. Vysporiadať sa s tým musíme ešte jarnú časť súťaže a budúci rok to bude omnoho lepšie. Dievčatá prejdú o jednu kategóriu vyššie a družstvo žien sa doplní a stabilizuje. Našim cieľom je stavať a pracovať na našich odchovankyniach, ktoré sú veľmi talentované. Preto ich chceme udržať v klube a vytvoriť im dostatočné herné podmienky, čo je jednoznačne účasť vo WHIL.

Ako by ste charakterizovala kľúčové momenty jesennej časti?

- Tých, samozrejme, bolo niekoľko. Spomeniem aspoň jeden, ktorý bol pre nás mimoriadne vzácny a dôležitý. V stretnutí s Interom Bratislava sme prehrávali polčas o deväť gólov a nakoniec sme ho vyhrali tesne o gól. Prehrávať o deväť gólov, to už hovoríme o debakle a my sme za tridsať minút predviedli mimoriadny výkon. Ešte teraz mám zimomriavky na tele. Myslím, že na tento zápas tak skoro žiadna z dievčat len tak nezabudne. Sú to tie najkrajšie momenty, aké tréner môže zažiť. Dievčatá ukázali veľké hádzanárske srdiečko a túžbu po víťazstve.

Najväčšie pozitívne prekvapenie v družstve?

- Úspešná konfrontácia s družstvami, silný kolektív a výborne zvládnutý herný prejav mladých hráčok.

Chystáte nejaké zmeny v kabíne?

- Zmeny v družstve nastali už pred začiatkom súťaže a ja by som terajšie zloženie nechcela meniť. Naopak, potrebujem, aby sme sa čoraz viac zohrávali a vytvorili tak silný tím. Verím, že od nasledujúcej sezóny nám pribudne dlhšie zranená Natália Minárechová, ktorá sa už zapojila do tréningového procesu a bude posilou v ženskom družstve. Zranená je momentálne Diana Nosická, ale pevne verím, že sa k nám vráti. Udržať by sme si chceli hosťujúce hráčky z Bytče Tatianu Gajdošíkovú a sestry Zahumenské.

Medzi hádzanárky Trenčína patrí aj vaša dcéra. Máte na ňu vyššie nároky ako na iné hráčky?

- Vysoké nároky samozrejme mám, ale na všetky hráčky. Jedno dievča v tíme nič neznamená, najdôležitejší je kolektív. Snažím sa k dcére pristupovať profesionálne a rovnako ako ku všetkým hráčkam. Nehovorím, že vždy je to ľahké, ale to nie je len pre mňa. 

Je situácia v klube postačujúca na to, aby ste mohli konkurovať družstvám vo WHIL?

- Zaujímam sa o najvyššiu ženskú súťaž, sledujem herný prejav družstiev, systém hry. Ak vstúpiť do WHIL, tak s kádrom, ktorý máme momentálne k dispozícii, hoci sú dievčatá veľmi mladé. Mám svoje ambície a ciele ako každý tréner a medzi ne patrí návrat trenčianskej hádzanej do najvyššej súťaže. Dovolím si tvrdiť, že by sme boli určite prínosom v tejto súťaži. Ale to samozrejme nezávisí len od nás.

Zdroj: Jakub Savara, nastrencin.sme.sk

Vyrastala v mládežníckej základni v Šuranoch. Zahrala si popri dorasteneckej súťaži aj prvú ligu za ženy v drese  ŠŠK CVČ Ferplast Nesvady - Imeľ. Prvýkrát sa v súťaži Česko - slovenskej interligy žien v hádzanej predstavila v sezóne 2013/2014. Jej športovým vzorom je iba o rok mladšia ako ona sama Anna Vyakhireva (ruská hádzanárska reprezentantka).

Zverenkyňa v tíme Michala Lukačína v HK Slovan Duslo Šaľa predvádza posledné zápasy v ženskej interlige hádzanárok strelecké hody. Posledne zasypala DHK Zoru Olomouc v 18. kole kanonádou a výraznou mierou sa podpísala pod víťazstvo Šale 36:25. Lívia Klučková: „Neviem presne aká som, ale viem presne, čo chcem. Chcem, aby sme ako tím vyhrávali.“ Na otázku aké je jej športové krédo, odpovie priamo, jednoznačne a s úsmevom: „Vyhrávať!“
HK Slovan Duslo Šaľa jej je prvým klubom v najvyššej domácej súťaži. Momentálne v štatistikách strelených gólov dáva mimoriadne o sebe vedieť. Predtým zaťažila konto Iuventy Michalovce jedenástimi presnými zásahmi. Mnohým svojou dravosťou a pohybom na palubovke pripomína „živé striebro".
 
Vediete si osobné štatistiky v súťaži?
„Osobné štatistiky v súťaži si nevediem, ale nakoľko rada sledujem, čo sa deje okolo hádzanej a rada si tiež prečítam články o iných hádzanárskych kluboch, tak zhruba viem, čo sa deje v iných družstvách, ako sa darí hráčkam súpera a podobne.“
 
V čom Vám to popri nastrieľaných góloch momentálne ešte ide? (Sedmičky? Tresty? Iné individuálne štatistiky?)
„Zvyknem hádzať  aj sedmičky ale nemyslím si, že mi to nejako ide. Stále je čo zdokonaľovať."
 
Trúfate si ešte zaútočiť na pomyslenú kráľovnú strelkýň v súťaži?
„Prečo nie? Myslím, že zatiaľ má k tomu bližšie Simona Szarková, s ktorou som mládežnícky vyrastala s hádzanou v Šuranoch. Uvidíme, ako to dopadne, ale pre mňa to nie je až také dôležité. Skôr chcem, aby sme ako tím vyhrávali.“

Spojka michalovskej Iuventy Julia Kučerová len nedávno dostala slovenské občianstvo. Aktuálne je rodená Ukrajinka už aj v nominácii reprezentačného trénera Slovenska Dušana Poloza na aktuálny dvojzápas s Fínskom.

Tréner Dušan Poloz vás pred zápasmi s Fínskom nominoval do slovenskej reprezentácie, čakali ste to? Aký to bol pocit?

„Ja som to už tušila, pretože v čase, keď som dostala slovenské občianstvo, tréner Poloz mi písal, či by som nemala záujem reprezentovať. Ja som už vtedy povedala, že ak ma zavoláte, tak určite pôjdem. Ale aj tak musím povedať, že som bola šťastná. Hrať za reprezentáciu je vždy veľká vec. Ešte mi však chýba dotiahnuť nejaké posledné papiere, verím, že sa to podarí a všetko stihneme."

Čítal som, že už v čase, keď ste žiadali o občianstvo, ste komunikovali so zväzom. Je to pravda?

„Áno, bolo to tak. Zo zväzu som dostala ponuku, či by som nechcela prijať slovenské občianstvo a hrať za slovenskú reprezentáciu. Už vtedy som povedala, že rada, že by som mala záujem. Potom som žiadala o občianstvo a tušila som, že tá pozvánka príde."

Bolo to náročné rozhodovanie? Zmena občianstva nie je každodenná vec, ako to bolo u vás?

„Dlho som o tom vôbec nerozmýšľala, nechcela som nič meniť, hrala som za ukrajinskú reprezentáciu. Keď som však zostala tehotná, z ukrajinskej reprezentácie ma vyhodili a odvtedy som si povedala, že už nebudem hrať za ukrajinskú reprezentáciu, že som s tým skončila. Po materskej som sa potom vrátila a prišla ponuka hrať za Slovensko a rozhodla som sa ísť do toho."

A aké občianstvo má váš syn?

„Spoločne so mnou dostal slovenské občianstvo aj on."

Hrali ste teda za ukrajinskú reprezentáciu, teraz to bude slovenská. V čom sú reprezentačné zápasy iné ako tie v klube?

„Najväčší rozdiel je v hráčskej kvalite vlastne v každom jednom zápase. Hráčska kvalita je pri reprezentačných zápasoch nesporná a s tým sú spojené aj skúsenosti, ktoré sa z takýchto zápasov dajú získať. Ak hráte proti špičkovým európskym mužstvám, zo zápasu si odnesiete veľmi veľa. Rovnako je to ale napríklad aj v európskych pohároch. Na tejto úrovni sa už hrajú len veľmi dobré zápasy a tie skúsenosti sú na nezaplatenie."

Čaká vás však teraz Fínsko, čo nie je tradičná hádzanárska krajina. Hrali ste niekedy proti ich reprezentácii, alebo proti nejakému klubu odtiaľ?

„Priznám sa, že o nich takmer nič neviem. Pri všetkom rešpekte som doteraz veľmi netušila, aká sa tam hrá hádzaná, doteraz som proti nim nehrala. Bude to však určite zaujímavý súper a musíme sa dobre pripraviť."

Dievčatám sa doteraz v aktuálnej kvalifikácii v tých úvodných dvoch zápasoch veľmi nedarilo. Dá sa o postup stále zabojovať?

„Myslím si, že šanca je vždy. Nie je súper, ktorý by vyhral automaticky a s každým sa dá vyhrať. Bude to závisieť od nálady v družstve a atmosféry v kolektíve, ale určite do toho dáme všetko."

Ešte sa vráťme k tomu občianstvu. Bol to náročný proces, veľa papierovania?

„Bolo to strašne veľa papierov. Mala som asi aj momenty, keď som si hovorila, že už mi hádam praskne hlava a nechám to všetko tak."

Koľko celý ten proces trval?

„Pol roka som zbierala potrebné doklady a potom som koncom mája minulého roka všetky odovzdala a teraz len v januári som dostala rozhodnutie."

Michalovce s vami v základe prežívajú aktuálne pomerne úspešnú sezónu. Asi sa však zhodneme, že nešťastná prehra v prvom zápase proti Metzingenu v osemfinále Pohára EHF zamrzela a v klube mohla byť ešte o kúsok lepšia nálada. Prvý polčas ste jasne vyhrávali, čo sa potom stalo?

„Neviem to celkom presne povedať. Možno sme trošku stratili koncentráciu, vyhrávali sme o šesť gólov. Potom však prišla z našej strany chyba na chybu, strata lopty a oni sú kvalitné družstvo, ktoré to využilo. Darili sa im rýchle protiútoky a postupne aj všetko ostatné."

Vy ste v prvom zápase strelili sedem gólov a v druhom zase štyri. V čom boli tie zápasy iné? Aj prehra o štyri góly sa doma dá zvrátiť.

„Druhý zápas už na nás boli pripravené. V prvom zápase nás ešte nepoznali, nevedeli čo od nás môžu čakať. V druhom zápase už vedeli kto je strelkyňa, ako sa pohybujeme, premýšľame. Pripravili sa na nás veľmi dobre. Myslím, že to bol dobrý zápas, aj ten druhý proti naozaj kvalitnému súperovi."

Nedávno ste potom prehrali aj so Slaviou, je to do posledných kôl základnej časti WHIL zvýšená motivácia? Asi by bola škoda takto dobre rozbehnutú sezónu stratiť?

„Mohli sme vyhrať aj ten zápas na Slavii, ale často sa nám stáva, že prídu momenty v zápasoch, že veľa čistých šancí nepremeníme. Ak v zápase nepremeníte štyri-päť čistých šancí, je to potom cítiť. V Prahe to bola čistá katastrofa, všetko sme triafali do brankárky. Musíme to zlepšiť a zapracovať na tom. Verím, že ak zlepšíme streľbu, bude to dobré."

Ako sa cítite v Michalovciach? Je to miesto kde by ste možno aj chceli do budúcna žiť?

„Celkom som spokojná. Každý klub má svoje plusy aj mínusy, ale cítim sa dobre. Túto sezónu mi v klube končí zmluva a uvidíme, čo mi v klube ponúknu a podľa toho sa budem rozhodovať nad budúcnosťou a nad tým, kde zostanem."

Ešte ste sa o predĺžení zmluvy v klube nerozprávali?

„Manažér sa ma spýtal, či by som chcela zostať. Povedala som, že ak budú dobré podmienky, rada zostanem. O konkrétnych veciach sme sa však ešte nerozprávali.“

Na Slovensku hrá momentálne aj váš partner (Gennadij Kučer momentálne hráva za HK Agro Topoľčany). Je Slovensko krajinou, v ktorej by ste sa neskôr chceli usadiť aj po skončení kariéry?

„Mne sa veľmi páči aj na Slovensku a možno by som tu aj zostala, ale život športovca je taký, že nevieme, kam nás to zaveje. Rastie nám však dieťa a musíme sa čoskoro rozhodnúť, ale zatiaľ nevieme, kde zostaneme žiť. Momentálne to asi cítim tak, že kde podpíšem ďalšiu zmluvu, tak tam aj zostanem. Uvidíme."

Zdroj: slovakhandball.sk