Reprezentačné družstvo kadetiek oslavuje titul majsteriek Európy. Prvýkrát sa niektorý z našich hádzanárskych tímov dostal na európskom šampionáte do finále a hneď ho aj vyhral. Slovenky cestovali na šampionát so skromných cieľom – umiestniť sa v prvej polovici výsledkovej listiny, aby získali miestenku na budúcoročné majstrovstvá sveta. Po skvelých výkonoch v základnej skupine aj Main Round boli zrazu vo štvrťfinále a vyradili Dánky. V semifinále zase domácu Čiernu Horu, aby sa nakoniec vo finále tešili z víťazstva 34:30 a zlatých medailí. Titul na majstrovstvách Európy získal slovenský mládežnícky tím vôbec prvýkrát v histórii samostatného Slovenska.

Pavol Streicher, tréner SR: „V prvom polčase sme mali problémy hlavne v obrane, nevedeli sme sa dobre zorientovať  včas pristupovať k strelkyniam súpera, ktoré dosahovali pomerne lacné góly. Našťastie, vždy sme mali na to odpoveď. Po prestávke sme sa stabilizovali a obrana už fungovala, ako mala. Vybojovali sme aj nejaké lopty a z protiútokov sme dávali góly, čo bolo v konečnom dôsledku rozhodujúce. Je to veľký úspech a najmä spôsob, akým sa to podarilo. My sme sa museli najskôr kvalifikovať - na rozdiel od ďalších 20 účastníkov, ktorí postúpili priamo. Som rád, že sme potvrdili ešte aj zvýšenie výkonnosti v porovnaní s kvalifikáciou, ktorú sme hrali v novembri minulého roka. Je to pre nás veľké zadosťučinenie za dobre vykonanú prácu."

Barbora Karkušová, kapitánka družstva kadetiek SR: „Ani sama neviem, čo mám povedať. Je to extrémne. Nečakali sme to, sme veľmi šťastné a budeme to ešte dlho oslavovať. Tu sme sa ešte oveľa viac zblížili. Takýto výkon nedokáže podať jedna hráčka, ale celý kolektív a my sme to dokázali. Veľmi nás teší takáto podpora a sme šťastné, že nám toľko ľudí fandilo."

Mária Bartková, najlepšia ľavá spojka šampionátu: „Prvý polčas nám trošku nevyšiel, najmä v obrane. Myslím si, že sme tam robili priveľa zbytočných chýb, po ktorých prišli ľahké góly pre Chorvátky. Druhý polčas už priniesol úplne inú hádzanú a som neuveriteľne pyšná na všetky dievčatá, že sme do toho vložili celé svoje srdiečko, aby sme to dotiahli do víťazného konca a aby sme celému Slovensku dokázali, že na to máme. Veľmi dobre si spomínam, ako sme cestovali na šampionát a hovorili sme si, že hlavný cieľ je postup zo skupiny, nech sme v TOP 12 a získame miestenku na majstrovstvá sveta – a dnes sme majsterky Európy. Je to neuveriteľné."

Kristína Kubičinová, brankárka: „Finálový zápas hodnotím veľmi pozitívne vďaka druhému polčasu, v ktorom sme to úspešne dotiahli do víťazného konca a máme zlato – čo viac si želať? Po náročnom úvode sme sa v druhom začiatku odpichli, pomohla nám brankárka Ema Augustínová, zlepšili sme obranu, zrýchlili útok a všetko nám vychádzalo. Je to neuveriteľný pocit. Niečo, čo ešte potrebujeme spracovať. Asi nikto z nás by netipoval, že po kvalifikácii, cez ktorú sme sa museli prebojovať, to dotiahneme k zlatým medailám. Bol to sen a naozaj sme si veľmi želali, aby sa to splnilo a je to tam! Neskutočné. Málokto má takúto príležitosť v športovej kariére, oslavovať titul majstra Európy už v kadetskej reprezentácii. Ja som vďačná, že sme to takto zvládli. Je to historický úspech a každej z nás to môže v ďalej kariére len pomôcť."

Anna Šubjaková, pivotka: „Po prvom sme viedli len o jeden gól, takže to bolo napínavé. V druhom polčase sme už začali lepšie plniť taktické pokyny od trénerov ako napríklad streľbu zdiaľky, ktorá nám veľmi vychádzala a tiež protiútoky, z ktorých sme dali množstvo gólov. Sú to ešte nespracovateľné pocity, ktoré má každá z nás určite, pretože stať sa majsterkou Európy v 16 rokoch je niečo neuveriteľné, ale musíme sa už sústrediť na ďalší šampionát – majstrovstvá sveta, na ktorých sa predstaví počas ďalšieho leta."

Viktória Benedigová, stredná spojka: „Na zápas proti Chorvátsku sme nastúpili s jasným cieľom – dokázať sebe aj celému Slovensku, že máme na to stať sa majsterkami Európy. Zápas bol od začiatku napínavý, doťahovali sme sa na remízu alebo rozdiel jedného gólu. Na prestávku sme išli s jednogólovým náskokom, čo nás ešte viac povzbudilo a do druhého polčasu sme do toho dali ešte viac. Nakoniec sa nám to podarilo dobojovať do víťazného konca. Som na dievčatá nesmierne hrdá. Príprava na šampionát bola náročné aj celé uplynulé dva týždne v Podgorici. Pre mňa ako pre 17-ročnú športovkyňu je to neuveriteľný pocit a je to dôkaz, že tvrdá práca sa vypláca."

Zdroj: slovakhandball.sk